FAKT: Vďaka „strachu“ (hovoríme, že kone sa boja) kone prežili milióny rokov. Ostražitosť sa v okamihu zmení na útekovú reakciu. Pokiaľ na vás útočí predátor, nemáte čas riešiť situáciu, pretože pokiaľ by vaše riešenie nebolo správne, druhú šancu už nemáte…
Ak máte pocit, že vás niečo ohrozuje, čo všetko ste schopní vnímať? Ten istý podnet na každého z nás pôsobí inak. Každý z nás má inú citlivosť a iné reakcie. Rovnako je to aj s koňmi. Ale pokiaľ by ste mali aj ten najmenší pocit ohrozenia, pre vás opodstatnený pocit ohrozenia, ako by ste reagovali?
Reagujú kone inak? Len ich citlivosť má oveľa oveľa oveľa nižší prah, ako tá naša.
Dá sa s tým pracovať a dá sa to zvládnuť do tej miery, že ste v bezpečí vy, kôň a situáciu riešite celkom pohodlne. Trávime s koňmi čas, pracujeme s nimi, vytvárame si vzťah. Podľa toho, akým spôsobom na týchto veciach pracujeme, získavame dôveru koňa, ochotu byť s nami a spolupracovať a stávame sa pre nich bezpečným miestom. A to je prvý krok na ceste k tomu, aby sme inštinktívne reakcie dokázali spracovať a zvládnuť relatívne jednoducho.
PRVÁ ČASŤ VIDEA
Toto je Adel. Jednoznačne na nej vidieť signály strachu, ale zároveň vo veľkej miere prevláda zvedavosť. Nechávam to na ňu, som tam len ako jej podpora. V tomto konkrétnom prípade podpora znamená, že som pri nej, resp. pred ňou – medzi ňou a daným objektom. Vidieť mnoho signálov, ktoré sa prejavujú na tvári, na tele a pri spôsobe jej pohybu. Nechám ju ísť nabok, alebo stáť, keď to potrebuje. Má toľko času, koľko potrebuje.
To, že ide celkom odvážne je výsledok mnohých faktorov, od genetiky, výchovy, cez skúsenosti … a môj spôsob práce s ňou, ktorý zabezpečí, že sa pre ňu stanem bezpečným miestom a v prípade krízy sa obráti na mňa.
Čo je ale na tejto práci najťažšie? To, čo všetko sa musíme naučiť a zvládnuť my. Len tak môžeme byť podporou pre kone, aby sa z nich stali sebavedomé, ochotné a spolupracujúce bytosti. (Okrem iného, hodí sa vám to aj v bežnom živote 😊)
DRUHÁ ČASŤ VIDEA
Predtým, ako sa pohla, chvíľu stála a pozorovala druhý balík na inom mieste na poli. Vykročila, aj keď obozretne a stačilo, že ju sprevádzam.
K tretiemu balíku, ktorý si všimla, šla už úplne priamo, bez najmenšieho zaváhania a ja som kráčala až niekde pri jej zadku.
Tieto tri balík boli rozložené medzi x balíkmi na jednom poli.
TRETIA ČASŤ VIDEA
Pole s balíkmi na druhej strane, ktoré od cesty delí trávnatý pás. Situácia sa zmenila, pribudli podnety, „strašiaky“.
Museli sme prejsť cez trávnatý pás, ktorý v nej, logicky, vyvolával pocit nebezpečia. Množstvo podnetov na spracovanie sa zvýšilo, a tak bol zrazu strašidelný aj balík. V tomto okamihu, keby som tam nebola ja, ušla by. Som pre ňu bezpečným miestom a tak na zvládnutí situácie pracovala ďalej.
Čím viac takýchto „problémov“ spolu prekonáme, tým to bude stále istejšie, bezpečnejšie a jednoduchšie.
Pokiaľ udržíte strach na tejto úrovni, kôň je schopný ho spracovať a o chvíľku už s vami ďalej pokračuje v tréningu, alebo vychádzke … Bohužiaľ, častokrát sa nám podarí ten strach vyhrotiť, kôň sa dostane do stresu, až sa v ňom spustí úteková alebo obranná reakcia.
A pri tom stačí len pár vedomostí, vnímanie súvislostí, pochopenie, akceptácia, nájdenie riešenia, komunikácia, spoločná práca a rozumieť sám sebe.
Ako so všetkým, treba začať u seba. Aj my sa zľakneme, keď vyletí bažant z kríkov, alebo máme obavy, po nepríjemnom zážitku s koňom. Pokiaľ sa dokážeme upokojiť my, dokážeme upokojiť aj koňa.
A aj o tom je Horse Friendly Working. Ak sa chcete dozvedieť viac, napíšte na ziarica@okonoch.sk a pošlem vám prístup k bezplatnému webináru.