Konečne prišiel dlho očakávaný deň. 08. apríl 2018. Po dva a pol roku sme sa chystali konečne presťahovať kone domov. Prišli sme na družstvo, podstatné veci zabalili do auta, nasedlali kone a vybrali sa na cestu, ktorú už absolvovali mnohokrát, keď sme ich brávali pásť sa domov do záhrady.
Ale dnes po pasení v záhrade smerovali do nového výbehu. V apríli prišli domov len dva veľké kone, minihorsica už bola nejaký čas v ďalšom tréningu u kamarátov.
My sme boli šťastní a nadšení, ale kone naše nadšenie až tak veľmi nezdieľali. Napriek tomu, že mali prístrešky, seno, vodu, viac zeleného a viac našej spoločnosti, stále vybiehali hore na kopec a pozerali smerom k družstvu.
Pred nejakým časom sa na družstvo prisťahovali ďalšie kone, kobyly. Napriek tomu, že sa fyzicky k sebe nikdy nepriblížili, náš dominantný Marko ich vo svojej hlave bral ako členov stáda. Pochopiteľné. A tak sme nosili seno a vodu hore na kopec a postupne ich posúvali nižšie, trávili sme s nimi maximum času, chodili sme na dlhé vychádzky, zamestnávali ich, ako sa dalo a hľadali ďalšie riešenia, aby boli spokojní. Po pár dňoch sa situácia zlepšila a my sme našli riešenie.
Minihorsica Magie, bola po ďalšom tréningu. „Jazdecký“ kôň z nej nikdy nebude, a tak sme sa rozhodli, že si ju vezmeme. Marko ju miloval, tak sme v tom videli skvelé riešenie. Vrátila sa 2. mája 2018, ale nebolo všetko tak jednoduché, ako sa pôvodne zdalo byť. O tom je ale iný príbeh.
Medzitým sme sa zamilovali do 1,5 ročnej kobylky PRE, ktorá sa k stádu pripojila 6. mája 2018.
A naše malé stádo bolo kompletné. Dôvody, prečo sme sa rozhodli pre 4 členné stádo a príbehy s tým spojené nájdete v ďalších článkoch.