Veľmi sa teším, že sa Vám páčil podcast Sedím na koni a je mi dobre, v ktorom som v skratke hovorila o sede, rovnováhe a uvoľnení. Pýtali ste si viac info, tak tu sú. Postupne si rozoberieme celý sed.
Pri troške hľadania dnes už nájdete aj kvalitných trénerov, vďaka čomu sa vyhnete tomu, čo mi mnohí z vás písali v komentároch, ktoré som použila v podcaste a tomto článku. Niektoré z nich boli z dávnych skúseností, ale niektoré boli, bohužiaľ, aj z dnešnej praxe.
Definícia správneho sedu je veľmi jednoduchá. Správe sedíte vtedy, keď je vaše ťažisko v súlade s ťažiskom koňa. A samozrejme je potrebné aj to uvoľnenie, o ktorom som už toľkokrát hovorila.
Nepotrebujete špecifikovať, kde a v akej pozícii sa ktorá časť tela má nachádzať. Pre mnohých to ani nie je možné.
Z pohľadu jazdenia a komunikácie s koňom, síce potrebujete mať jednotlivé časti tela v určitej polohe, ale …
Dám vám jednu drobnú úlohu, skúste ju splniť, pretože na ňu sa budem asi často odvolávať, pri tom ako budeme rozoberať jednotlivé časti tela a ich zapojenie do jazdenia.
Pozorujte ľudí okolo seba. Obzrite si ich. Všímajte si rozdiely medzi nimi. Váha. Výška. Veľkosť nohy. Dĺžka nôh a dĺžka trupu. Všimli ste si, že niektorí ľudia majú proste dlhé nohy a niektorí krátke, za to majú dlhý trup a už aj toto zohráva úlohu pri tom, ako sa posadia do sedla. Ďalej dĺžka holene, stehna, ale aj ruky. A tá dĺžka holene, stehna, či ruky v pomere k telu. Šírka bokov, šírka pliec. Dĺžka a hrúbka krku. V neposlednom rade, pre každého špecifické zakrivenie chrbtice, ktoré sa vekom a rôznymi inými vplyvmi môže meniť. A na záver spomeniem vek ako taký, pretože tak ako starnú kone a majú určité obmedzenia, starneme aj my.
Je teda reálne, aby sme všetci sedeli na koni rovnako, podľa nejakých určených noriem a zároveň dávali pomôcky rovnakým spôsobom? Tak aby ich vplyv na koňa bol rovnaký, na rovnakom mieste, rovnakou „silou“, pretože tá sem vlastne ani nepatrí.
Môžete teda s každým jedným jazdcom na tréningu pracovať rovnako? Dávať mu rovnaké úlohy, zameriavať sa na rovnaké veci?
Jediné, čo robím rovnako ja, je úplný základ. Prvé tréningy, ktoré sú zamerané na uvoľnenie. Tam práve zistím, na čom treba pracovať. Táto práca sa postupne mení, podľa toho, ako klient napreduje. A to, ako na tom klient je, mi prezradí vždy práve kôň, podľa toho, ako uvoľnene sa dokáže pohybovať a podľa jeho reakcií na pomôcky, ktoré sa klient snaží dávať.
Pozrime sa bližšie na sed a „pokyny“, ktoré často krát počuť na jazdiarňach. Pripravila som si konkrétne príklady z vašich správ a komentárov. Postupne si budeme všetko rozoberať.
Ale poďme to skúsiť trochu inak, trochu zábavnejšie. Ak máte možnosť, plňte moje pokyny, aj keď len na stoličke a samozrejme, len tie, ktoré sú aktuálne možné. Prosím, na koni to neskúšajte. Ideme.
Zakloň sa, vytieraj sedlo, drž sa kolenami. Holeň, holeň, holeň. Ramená dozadu, vypni hruď, zatiahni brucho. Načo lezieš na toho koňa, keď tam len zavadziaš.
Tak toto bol jeden z prvých komentárov.
Skúsila som si to sama, teda to, čo sa na stoličke dá a po poslednom povele som bola tak stuhnutá, že by som tomu koňovi na chrbte skutočne len zavadzala.
Pozrime sa na to postupne.
Zakloň sa, zapojenie rôznych svalov, stuhnutie, pri čom často krát je jazdec v záklone príliš a spôsobuje veľmi nepríjemný tlak na chrbát koňa, ktorý mu následne bráni vyklenúť sa, atď..
Ďalej vytieraj sedlo – najlepší spôsob, ako neskúsený jazdec (a niekedy aj jazdec skúsený) vytvára diskomfort koňovi, ktorý sa pred takýmto sedom uhýba. A znova, vyklenutie chrbta, podkročenie a mnoho ďalšieho nie je možné. A rozhodne, to, akým spôsobom sa pohybuje kôň, nie je pre jazdca pohodlné.
Drž sa kolenami. Stuhnutie vo vašom tele nedovoľuje plynulý pohyb s koňom. Vytvárate neustály tlak na lopatku a svalstvo v okolí, čo sa automaticky prenáša do celého pohybu koňa.
A tu trochu doplním z ďalších komentárov. Päty dolu! Hlboký sed. Ale, ako mám dať pätu dolu, keď sa držím kolenami ako kliešť? Áno, fyzicky ju tam zatlačiť viete, ale čo sa udeje ďalej … dnes budeme hovoriť o pätách, takže sa vraciam k pokynom z komentáru.
Holeň, holeň, holeň – kedy? Ktorá? Na to, aby bola holeň funkčná, je potrebné ju dať v správnom okamihu. Ten okamih vám ukáže kôň. Kým to tréner vysloví a vy zareagujete, kôň je už niekde inde.
Ramená dozadu, vypni hruď, zatiahni brucho. Zablokovanie chrbtice. Miesto toho, aby pohyb konského chrbta sa plynulo rozprestieral cez vašu chrbticu, zrazu sa na koni kymácate zboka na bok.
A potom skutočne začínate zavadzať, ale nemyslím, že je to vašou vinou.
Ale poďme k ďalším komentárom:
Päty dolu, holeň prilož poriadne, zadrž oprať.
Držať sa kolenom a mať poriadne priložené holene, na niektorých koňoch nie je fyzicky možné.
A ďalší komentár:
Koľkokrát som sa napočúvala ako na mňa tréner jačal: HOLEŇ, HOLEŇ, HOLEŇ!!! Ale vlastne som nikdy nechápala, čo presne mám urobiť a ako… Akurát si pamätám, že ma často po jazdení boleli kríže. A ten sed je kapitola sama o sebe – v jednom bode som si povedala, že asi nemám vhodnú anatómiu na jazdectvo, keďže som sa na koni nevedela „poskladať“ tak pekne, ako ostatní. Ale teda klasika – pritlač kolená, vystri chrbát, lakte pri tele … .
Myslím, že tu netreba nič dodať, možno len lakte pri tele, znova zablokovanie pohybu a znemožnenie jemnej komunikácie s hubou koňa.
A ďalej:
Päty dole, špičky ku koňovi, pritlač kolená, zakloň sa, ramená dozadu, hlava hore, viac holene, ruky dole, iný tréner zas ruky hore. Skráť oťaže, musí vydržať v tom postavení, použi bičík.
Ak ma nepočúvate prvý krát, už isto poznáte môj názor na musí vydržať a určite sa o tom ešte budeme baviť.
V ďalšom komentári bolo:
Ja si pamätám, že mi vraveli, päty dole, skráť si oťaže, vystri sa … .
A v podstate v takomto duchu sa niesli všetky vaše komentáre. Niektoré tu boli už aj s uvedomením si toho, že jazdenie pre mňa nie je a na druhej strane s uvedomením si toho, že síce na jazdiarni na vás kričali a hovorili ako zle jazdíte, ale potom častokrát vám dávali tie najhoršie kone a nechali to na vás. A zaujímavé, že vtedy, keď to nechávali na vás, tak to celkom začínalo fungovať.
No, ale toľko krátky výber z vašich skúseností.
Poďme si to jazdenie skúsiť aspoň trošku vysvetliť.
Pôvodne som chcela začať tým, že najprv sa v sedle musíte správne usadiť. Je tá najzásadnejšia vec, pretože od nej sa odvíja pozícia, resp. poloha trupu a nôh, ako aj uvoľnenie, vnímanie pohybu koňa a tak ďalej. Ale nakoniec, aj keď sa správne usadíte, ak vám to budú komplikovať ostatné časti tela, efekt sa stratí. Tak začneme z jedného konca a postupne si prejdeme všetko. Keď vám jednotlivé časti budú dávať zmysel, ľahšie to prenesiete do celku. V správach ste často spomínali päty, tak začneme nimi.
Pokúsim sa nezachádzať do extrémnych technických zložitostí.
Mýty a fakty o päte dolu. Viem, že vás poteším, aj nepoteším. Ale nebojte, budete spokojní. Takže je správne mať pätu prešliapnutú dolu?
Áno. Je. Ale nepanikárte, pretože je tu ALE. A to ale súvisí aj s úlohou, ktorú som vám dala. Dokáže každý rovnako prešliapnuť pätu? Nie. Niekomu to ide lepšie, niekomu horšie, pre niekoho to je vec, o ktorej ani netuší, pretože to ide automaticky a niekto s tým doslova bojuje. Môžete prestať bojovať, dá sa to spraviť tak, aby to bolo pre vás prijateľné a pre jazdenie vhodné.
Nie sme schopní na koni sedieť rovnako a nie sme schopní dávať pomôcky rovnako. Ale ak jazdíte korektne voči koňovi a aj voči sebe, čiže nepoškodzujete koňa ani seba, je to úplne jedno, akí ste, pretože máte citlivého koňa, jazdíte v súlade s ním a on teda bude reagovať na tie najjemnejšie pomôcky. Je to úplne jednoduché. Ale chápem, že ak jazdíte roky určitým spôsobom, môže to byť na začiatku celkom náročné.
Na druhej strane. To, že nie sme schopní sedieť na koni rovnako a dávať pomôcky rovnako neznamená, že sa teraz na to budete vyhovárať. Takže, päty dolu!
Bežné poučky hovoria:
Znížená päta by mala zabezpečovať stabilitu nohy v strmeni. Aby strmeň nevypadával a aby doň nevkĺzla noha. Ak je päta zdvihnutá hore, noha je nestabilná, stuhne členok a môže to byť nebezpečné. Prešliapnutá päta by mala zabezpečiť hlbší a stabilnejší sed.
Tak si poďme o tých pätách povedať niečo viac.
• Prešliapnutá päta je výsledkom uvoľneného sedu, nie pokynu a snahy päty dolu.
• Chodidlá by mali byť priamo po vašim ťažiskom. To je prvý predpoklad, aby sa päta dostala do správnej pozície. A hneď aj prvý problém. Umiestnenie zámkov na strmene je väčšinou príliš vpredu. Viete si na to spraviť aj test, ale ten Vám odporúčam robiť až po niekoľkých lekciách uvoľňovania, keď povolia chrbát, bedrá, kolená, jednoducho povolia všetky bloky v tele a vaše nohy reálne samé klesnú do správnej pozície. Vtedy jasne uvidíte, kam smeruje noha a kde je váš strmeň.
• Päta klesá, pretože členky sa ohýbajú pod váhou jazdca. Môžete si to skúsiť na schodoch. Spustite pätu dolu zo schodu. Nechajte ju klesnúť toľko, koľko ju tlačí váha vášho tela, toľko, koľko vám je pohodlné a skúste si aj to pruženie v členku. Je to jednoduché, však? Pretože vaše telo je rovné, uvoľnené, vycentrované. Neriešite nič iné, ako napríklad iné časti tela v sedle, to kam ide kôň, čo na vás kričí tréner, a tak ďalej. Takže vám to ide relatívne ľahko. Prvý poznatok. Dá sa to spraviť jednoducho a ľahko. Vaše telo spevnie len v okamihu, kedy padáte zo schodu, aby ste dopadli dobre a nezranili sa. Žiadne ďalšie nevyhnutné stuhnutie. Je to jednoduché. A rovnako jednoduché to môže byť aj na koni.
• Ako sme si povedali, päty klesajú dolu. Dôležité ale je, aby ste si uvedomovali ich smerovanie, aspoň na začiatku, kým sa to stane automatickým. Päta by mala smerovať dozadu, smerom k zadnej nohe koňa.
• Čiže pod váhou vášho tela päta klesá toľko, koľko jej telo dovoľuje a myslite na to, aby klesala dolu a dozadu, smerom k zadnej nohe koňa. Akonáhle je päta privysoko, pocítite stuhnutie v členku. Najprv to môže byť nepríjemné, v budúcnosti až bolestivé. Ale okamžite strácate stabilitu. Toto samozrejme niekto pocíti viac, niekto menej, záleží od rôznych vecí, ale najmä od koňa, jeho chodu (kráčate, klusáte), spôsobu ako sa hýbe a podobne.
• Ak máte pätu zarovno so špičkou, pri troške práce vám postupne kúsok klesne. Ale tá práca nemá byť pretláčanie sa so samým sebou, ale pomalé postupné prispôsobovanie sa šliach, svalov a ostatných štruktúr, pomalé postupné cvičenie s nimi a nie náhly nátlak, ktorý nikam nevedie.
• Pokiaľ máte pätu nižšie ako špičku, uvoľnite sa a užívajte si jazdu. Nemusíte ju mať prešliapnutú 5 cm pod špičkou, ako iní jazdci okolo vás. Pre niekoho je to prirodzené a je to v poriadku.
• Pri snahe tlačiť päty dolu sa môže zablokovať členok, pretože zároveň tlačíte strmeň dopredu. A, strácate rovnováhu. Začínajú sa zapájať ďalšie svaly, aby vás na koni udržali a … už vieme kam to smeruje.
• Učili vás: „Chyťte sa kolenami!“? Tak toto je práve jeden z dôvodov, ktorý vám zabraňuje znížiť päty. Skúste si to, najlepšie v kroku, v kluse. Chyťte sa kolenami a zatlačte päty dolu. Uvedomte si všetko, čo sa vo vašom tele deje. Každý tlak, každé stuhnutie, každé zablokovanie. Uvoľnite sa a skúste to znova. Stále sa držte kolenami a nechajte klesnúť päty pôsobením vašej vlastnej váhy. Je to možné? Čo všetko sa deje? A do tretice, nebude to jednoduché, ak ste zvyknutí držať sa kolenami, tak skúste aspoň v kroku a možno na pár metrov klusu. Nechajte päty klesnúť pod váhou vášho tela. O koľko klesli? Akú námahu ste vykonali, aký tlak, stuhnutie ste cítili? Možno to nebolo dokonalé, možno vás to v kluse rozhodilo, ale keď na záver spojíte celkové uvoľnenie, so zladením pohybu s koňom a trochu iným pohybovým vzorcom, bude to jednoduché, v akomkoľvek chode, ešte aj na koni, ktorý vystrája. Nezabudnite, riešite len päty, nie zvyšok sedu, takže plný efekt ešte nepocítite.
• Nie len kolená, ale aj iné časti tela a nevyhnutná strata rovnováhy, nám môžu brániť v tom, aby sme dali päty do správnej pozície. Nezabúdajte na to a pracujte postupne, systematicky na celom sede.
• Pokiaľ chcete mať uvoľnený členok, aby ste mohli znížiť pätu, nezabudnite ani na uvoľnené prsty na nohách.
• Ešte mávame jeden zlozvyk. To naše takzvané padanie nabok. Automaticky sa podržíme, aby sme reálne nespadli. A teda na problematickej strane zatlačíme na vonkajšiu stranu chodidla. Čo následne spôsobí tuhnutie členku a … tak ďalej. Zároveň si to môže odniesť aj vaše koleno.
• Zásadné je aj správne nastavenie strmeňov. Ak sú krátke, budete vysoko hore nad sedlom, čo môže mať vplyv na rovnováhu. Zároveň, vaše kĺby môžu byť viac namáhané a ak sú strmene príliš krátke, cítite to aj na napätí svalov. V prípade príliš dlhých strmeňov zasa kĺby dostatočne nepracujú a teda nedokážu vstrebávať pohyb koňa a tak isto sa môže stať, že budete poskakovať nad sedlom, len trochu iným spôsobom.
• Dôležité je aj správne nasadenie strmeňov. Hovorí vám niečo propriocepcia? Ak áno, možno už niektorí viete, kam mierim. Propriocepcia, alebo „polohocit“ je schopnosť nervového systému zaznamenať zmeny vznikajúce vo svaloch a vo vnútri tela pohybom a svalovou činnosťou. Jednoducho povedané, prijímanie podnetov o polohe tela. Ale späť k strmeňom. Na spodnej časti nôh máme receptory rovnováhy – reflexné body, ktoré sa spájajú s nervovým systémom. Na to, aby ste tieto body našli, musíte byť uvoľnení. Poklepávajte si prstom po podrážke. Najmä v oblasti päty, špice. Uvedomujte si, aký je to pocit. Postupne pátranie presúvajte po celej nohe a v okolí priesečníku krátkej a dlhej osi chodidla budete mať pri poklepaní na ten správny bod iný pocit. Aby to nebolo také jednoduché, na každej nohe môže byť síce v tejto oblasti, ale niektorým smerom posunutý.
• Nezabúdajte ani na to, na akom koni sedíte. Je chudší, alebo okrúhlejší? Na chudšom koni nohy visia priamo dolu, ale okrúhlejší kôň vám bude prirodzene dvíhať stehná trochu vyššie. Aj toto ovplyvňuje posun päty smerom dolu. Aj preto sa nedá povedať, čo je absolútne správne. Pokiaľ sedíte uvoľnene, v rovnováhe, vaše ťažisko je v súlade s ťažiskom koňa, správnu polohu sa postupne naučíte nájsť.
Toľko na dnes v skratke k pätám, ale dotkli sme sa aj iných tém. Teším sa na vás nabudúce a zatiaľ si užívajte krásne chvíle s vašimi konskými parťákmi.