Dostali ste sa do stavu, kedy váš kôň nedrží nohy pri korektúre / kutí. V niektorých prípadoch je riešenie veľmi jednoduché, pretože ide o stav spôsobený bolesťou alebo určitým diskomfortom. Viete, čo sa deje, môžete začať situáciu riešiť. V mnohých prípadoch však ide o problém, ktorý sa spája s minulosťou a minulosť zmeniť nevieme.
V prvom prípade samozrejme pracujeme na odstránení bolesti, diskomfortu, ale ďalší postup je rovnaký. S koňom problém riešime, komunikujeme, dohadujeme sa na postupe.

Nie je to tréning. Trénovať môžete podávanie a držanie nôh u žriebätka, ktoré sa učí a nemá zlú skúsenosť. Ak máme negatívnu skúsenosť, kôň má strach, je v strese a tu je schopnosť učiť sa potlačená, v niektorých prípadoch úplne blokovaná. Tejto téme sa budeme venovať viac neskôr, teraz sa pozrieme priamo na konkrétny problém – kôň nespolupracuje. Spomenieme si samozrejme niekoľko situácií a popíšeme vám (čiastočne uvidíte aj na videu), ako sme pracovali s našou Adel.

S čím sa často stretáva trimerka Danka Miháliková?
„Často pracujem s koňmi, ktoré sú nútené potláčať svoje emócie, bolesť, potláčať v sebe strach a stres. Nemajú to v sebe spracované. Nohy držia, ale vnútorne sú stále v napätí. Je len otázkou času, kedy vybuchnú. Nemusí to byť pri konkrétnej korektúre, môže sa to stať na ďalšej korektúre, alebo a niekoľko korektúr neskôr.“

Tento diskomfort sa odráža aj na ich zdraví (napríklad môže prispieť k žalúdočným vredom a rôznym imunitným problémom). Odráža sa aj na vzťahu s trimerom / podkováčom a majiteľom alebo ošetrovateľom, ktorý je pri úprave prítomný, ako aj na ochote spolupracovať pri ďalšej úprave kopýt. Zážitok si kôň prenáša do ďalších aktivít a negatívna skúsenosť sa môže prejaviť kedykoľvek. Stačí, aby mu niečo pripomenulo zlú skúsenosť.

Ďalším vážnym problémom je fyzické ohrozenie koňa, trimera / podkováča alebo ostatných ľudí v okolí.

„Ak kôň nespolupracuje, čiže nedrží vedome a dobrovoľne nohy, pociťuje pri úkone bolesť alebo má strach, vždy hrozí riziko úrazu koňa, trimera / podkováča alebo ostatných ľudí v okolí.“

Môže to začať len drobným poťahovaním nohy, ktoré nie je problém udržať. Nezabudnite na to, že kôň je korisť a svet vníma inak ako vy. Ak nemá nohy na zemi, nemôže ujsť. Tým, že vám nohu podá, do vás vkladá dôveru.
Ak budete nohu pevne držať, v koňovi môže narastať strach. Môže sa o to pokúsiť niekoľko krát. Ak nedostáva pozitívnu odpoveď, začne brať ako ohrozenie vás. Pokúsi sa dostať zo situácie von. Či už bude utekať, kopať, stavať sa na zadné … spustí sa mód ohrozenia života. Situácia sa vyhrotí, krik, prípadne dostane „pár výchovných“ a násilne sa pokračuje ďalej. Niektoré kone to zlomí, niektoré bojujú ďalej, stávajú sa prípadmi, ktoré nikto nechce ošetrovať. Ale častokrát aj tie zlomené kone po určitom čase „vybuchnú“.
Toto nie je o výcviku koní. Toto je len o pochopení ich správania a prispôsobení situácie.

Z Dankinej praxe:
„Častým faktorom, ktorý hrá veľmi dôležitú úlohu je, že už od žriebäťa bývajú kone miesto učenia spolupráce s trimerom / podkováčom donútené, pretože korektúru treba spraviť. Väčšinou ju treba spraviť rýchlo, pretože v rade čaká X žriebät a ďalších koní. Takto dostávajú informáciu, že korektúra je niečo obmedzujúce, niekto im ubližuje, boja sa a nie sú schopné to v sebe spracovať, pretože negatívnych vplyvov je príliš veľa naraz.
Niektoré kone časom začnú spolupracovať, pretože zistia, že nemajú na výber. Musím to spraviť, vydržím to, ale vnútorne to nespracujú a ako som aj spomínala, môžu z toho vzniknúť následne vážne problémy.“

Podľa majiteľa koňa je častokrát na vine trimer / podkováč, pretože pracuje rýchlo a nemá čas a podľa trimera / podkováča si má majiteľ vychovať koňa a pripraviť ho na úpravu kopýt.

Danka: „Tu nastáva otázka, kto je za to zodpovedný. Či už u žriebäťa, alebo u dospelého koňa. Majiteľ? Alebo trimer / podkováč?
V prvom rade majiteľ je zodpovedný za to, aby kôň vedel, čo sa od neho chce. To znamená zdvihnúť nohu na povel, vedel nohu chvíľu podržať, pokiaľ sa mu v tej nohe špára, vydržal poklepávanie nejakým predmetom. Toto všetko sa dá trénovať v domácom prostredí.
Ale to samozrejme nie je všetko.
Pri úprave kopýt je tu ale ďalší element – trimer / podkováč. Kone majú častokrát nejaká predošlú negatívnu skúsenosť s trimerom / podkováčom, o ktorej nemusíte vedieť. S vami bude kôň krásne spolupracovať, podávať nohu, držať … , ale príde trimer / podkováč a kôň sa začne báť, panikáriť alebo sa začne správať agresívne.
Zodpovednosť je teda na oboch stranách.“

Tu je potrebné, aby si situáciu uvedomili obe strany a prispôsobili tomu nie len čas, ktorý si trimer / podkováč musí na daného koníka naplánovať, ale aby aj majiteľ ohodnotil túto aktivitu navyše, pretože okrem úpravy kopýt je tu ďalší čas navyše, ktorý trimer / podkováč trávi s koňom. Áno, je to jeho práca, ale tá musí byť aj patrične ohodnotená, pretože počas toho, kedy sa venuje pomoci vášmu koňovi so spracovaním problému, mohol by zatiaľ upraviť kopytá ďalším koňom.
A zasa, nie je všetko čiernobiele. Je to investícia pre obe strany. Dajme tomu, že v priebehu roka spravíte korektúry približne 10 krát.
Je otázne, či chcete 10 krát do roka mať korektúry hotové za 30 – 45 minút a bojovať s koňom, „na nervy“ trimer / podkováč, „na nervy“ majiteľ/ošetrovateľ a situácia sa bude pravdepodobne len zhoršovať.
A navyše, ako kvalitne môže urobiť korektúru, ak s koňom bojuje?
Alebo, si nájdete viac času, napríklad 60 – 90 minút, kedy budete všetci pokojne pracovať na zvládnutí problému a budete postupne vidieť zlepšenia. Samozrejme, proces je každého koňa iný. Väčšia trauma, proces bude pomalší a bude trvať dlhšie. Menšia trauma, zvládnete za pár úprav.
Vízia v budúcnosti však je, že vo finále budete robiť korektúry za tých 30 – 45 minút, možno dokonca za menej a kôň sa na vás bude tešiť, bude vás vítať, pri práci si „pokecáte“ a rozídete sa s úsmevom. Nestojí to za to?

Ako von zo začarovaného kruhu? Príbeh našej Adel
V prípade našej Adel sa situácia zhoršovala. Vieme, že v minulosti sa vyskytli aj nejaké negatívne zážitky, ale čo je u nej najväčším problémom – silná alergia na hmyz. Vec, ktorá zdanlivo s korektúrami vôbec nesúvisí, dokázala veľmi silno ovplyvniť jej správanie. Dôvod je jednoduchý. Stres, svrbenie, diskomfort. Napriek tomu, že Adel má deku 24 hodín denne, repelenty, denne je ošetrovaná niekoľkokrát podľa potreby, dostáva desenzibilizačnú liečbu… .
Pri každej korektúre vystrájala, situácia sa len zhoršovala.

Danka: „Cesta s takýmito koňmi nevedie cez ďalší tlak, držanie nohy a vynucovanie si poslušnosti, pretože v ňom len utvrdzujeme strach z danej procedúry. S koňom sa boj nedá vyhrať. Nech by to bol akokoľvek silný chlap, keď raz máte 700 kg zviera a držíte mu nohu, vždy môže dôjsť k tomu, že vás zvalí na zem.
Treba ísť na to z opačného konca. Naučiť koňa spracovať svoje strachy, spracovať svoje pocity, naučiť sa s ním pracovať a správne ho uvoľňovať.“

Postup práce s takýmito koňmi je približne rovnaký, pretože koňa netrénujeme, komunikujeme s ním a hľadáme pre neho vhodné riešenia.

Spracovávanie strachu sme mali s Adel vyriešené, preto nám práca šla o niečo rýchlejšie. Spracovávanie pocitov tak isto. Problémom bolo, že celú situáciu videla nie len ako obmedzujúcu a mierne ohrozujúcu, ale aj ako uvoľnenie frustrácie, stresu.


Aby ste mali lepšiu predstavu. Adel je kobyla PRE. Ak si pozriete videá na stránke budete mať o nej a jej spolupráci lepšiu predstavu. Je to temperamentná, energická ale zároveň veľmi jemná kobyla. Pri práci spolu vieme komunikovať na veľmi jemnej úrovni, niekedy sú signály až nepostrehnuteľné. Vie sa riadne rozblázniť a uvoľniť energiu na lonži, videá určite nájdete. Hovorím tomu púšťanie draka/šarkana, pretože lieta, skáče, kozluje, vyhadzuje … Ale napriek tomu ma nepotiahne, neohrozí, kedykoľvek zavolám príde do stredu kruhu.

kôň, kone, kozlovanie, vyhadzovanie, bláznenie sa, horse, horses, crazy horse, bucking horse, horse friendly working, práca s koňmi, tréning koní, život s koňmi, okonoch.sk, hra s koňmi, energia koní


Pri korektúrach ale logicky využívala tieto svoje zručnosti práve na to, aby hrabla nohou a trafila niekoho, cez niekoho prešla – aby mohla utiecť, alebo toho, kto držal jej nohu „odkopla“ ďalej, odkozlovala preč, alebo najobľúbenejšie stavanie na zadné.

Viete si predstaviť, že kôň, ktorý inak ochotne a jemne spolupracuje s človekom sa zrazu správa ako remonta práve vytiahnutá zo stáda, ktorá odtiaľ nechce odísť a bráni sa všetkými možnými spôsobmi, akými vie?

Viete si predstaviť, ako zúfalé musí byť takéto zviera?

Takéto zviera nepomôže trénovať, vyhovávať, pretože je to o tom, čo zviera prežíva. V takomto prípade treba pochopiť prečo sa to deje, pochopiť dané zviera a nájsť spôsob ako so zvieraťom komunikovať a problém vyriešiť.

Pri práci zvažujte všetky okolnosti. Samozrejme, že sme nemohli korektúry odložiť, ale počas obdobia s najhoršou alergiou sme sa ich snažili nejako zvládnuť, až kým alergia poľaví a Adel sa dokáže viac sústrediť na nás a dokáže sa viac uvoľniť. Uvoľnenie je totiž absolútne zásadné.

Prvý krok je zvládnutie základov s majiteľom. To sme mali vyriešené. Začali sme postupne trénovať s Dankou. Náš čas bol ale obmedzený – približne 2 – 3 mesiace, čiže tak 3 – 4 korektúry, kým zasa začne obdobie alergie.

Pretože sme mali veľmi krátky čas na zvládnutie problému, zvolili sme trochu neštandardný postup. Naučila som sa základné úkony s rašpľou. Vždy bolo všetko pod Dankinou kontrolou a nedovolila som si spraviť akýkoľvek zásah bez jej schválenia a dohľadu. Ale ja som mala možnosť sa hrať s rašpľou spôsobom obrazne povedané „každý deň jedno kopýtko“.

Takto som pripravila základ a Danka chodila upravovať ostatné, čo bolo treba – strelku, rozperky, pätky … . Tým sme znížili tlak, ktorý dlhšia úprava kopýt vyvolávala.
Takýmto spôsobom sme si získali Adelkinu spoluprácu a prehĺbili jej dôveru. Ja som urobila niečo, Danka urobila niečo. Vždy jej bolo umožnené požiadať o prestávku, počas ktorej mohla spracovať všetky podnety vonkajšie aj vnútorné.
Počas práce mala Adel na sebe ohlávku a vodítko prehodené cez krk – ak som upravovala kopýtka ja. Ak pracovala Danka, držala som vodítko, ale vždy zostávalo prevesené. Nikdy nebola priviazaná. Možno sa vám to zdá byť divné, možno nebezpečné, ale máme dohodnuté určité pravidlá, takže v tomto prípade to bolo najlepšie riešenie.


Vždy keď požiadala o položenie nohy, položili sme. Nechali sme ju spraviť čo potrebuje. Nechali sme ju spracovať všetky podnety, s ktorými sa stretla.
Niekedy len postála, niekedy šla riešiť „nejakú situáciu“ – mohlo to byť zástupné správanie, ale mohla skutočne niečo zaznamenať, o čom sme my nevedeli, pretože konské zmysly sú oveľa citlivejšie ako tie naše. Niekedy sa chvíľu prechádzala okolo nás a potom zostala stáť. Keď sme videli, že je pripravená, požiadali sme ju, aby prišla k nám. Zo začiatku chvíľku stála a „spracovávala“ našu žiadosť, ale vždy prišla. Postupne prichádzala bez zaváhania a nakoniec hneď ako spracovala, čo potrebovala, prišla za nami sama, dobrovoľne a zapojila sa do úpravy jej kopýt.
Vďaka tomu, že prišla zo svojho vlastného rozhodnutia, rovnako aj podala nohu, zapojila sa do procesu a bola schopná vydržať oveľa dlhšie.
Dostala časť kontroly a vďaka tomu bola oveľa ochotnejšia spolupracovať.
Toto bolo základom pre prehĺbenie dôvery pri úprave kopýt. A vďaka tomu, že začala takto spolupracovať, sme mohli pokročiť ďalej.


Nasledovalo požiadanie o hlbšiu spoluprácu s našej strany. Začali sme ju žiadať o to, aby vydržala dlhšie držať nohu. A fungovalo to. Pokiaľ to bolo v jej možnostiach, vyhovela.
Samozrejme, má lepšie a horšie dni, ale s týmto prístupom vždy spolupracuje. Keď Danka prichádza vidieť, že sa na ňu teší a ide rovno za ňou.


Je to asi ako keď idete k zubárovi. Mnohí z nás zažili nepríjemnú situáciu, kedy proste zubár vŕtal a opravoval bez prestávky. Návšteva bola stresujúca, nepríjemná, niekedy zbytočne bolestivá. Ako ste sa cítili, keď ste sa k zubárovi chystali znova?
A pri tom stačí drobnosť. Dohodnúť sa so zubárom, že keď zdvihnete ruku, on prestane vŕtať. Samozrejme, že na začiatku aj tak pociťujete stres a napätie. Ale keď niekoľko pokusov so zdvihnutím ruky vyjde ako má, zubár vašu požiadavku akceptuje, pomaly sa začínate uvoľňovať a celý úkon nie je tak nepríjemný. Postupne už ani nepotrebujete dvíhať ruku tak často, pretože viete, že vaša prosba o prestávku bude vypočutá. Máte určitú kontrolu nad situáciou.
A podobne je to aj s koňmi.


Šlo to až tak dobre, že sa Danka rozhodla, že ju naučíme na brúsku. Časť tohto procesu máme natočenú, uvidíte ju na videu. Škoda, že nemáme natočenú úplne prvú prácu s brúskou, to čo vidíte na videu je už druhé stretnutie, takže pracujeme oveľa, oveľa rýchlejšie, pretože vďaka získanej dôvere to šlo skutočne veľmi rýchlo. Ale postupne vám natočím pri iných príležitostiach viac informácií k postupu.

Toľko zatiaľ pre predstavu, ale myslím, že už je jasné, že nejde o klasický výcvik, učenie. Ide o vnímanie koňa, pochopenie jeho správania a nájdenie riešenia. Musíte zasiahnuť pri prvom náznaku, nie keď je už kôň v strese alebo panikári. To už je neskoro a cesta k uvoľneniu je omnoho náročnejšia.

Tu je krátka ukážka z našej práce:

Z Dankinej praxe s „problémovým správaním“ pri korektúre:
„Treba uvedomiť jednu vec. Nejde o klasický tréning – nejdeme koňa učiť držať nohu. Ide o to, aby sme odhalili, čo v ňom spúšťa negatívne reakcie. Je to držanie nohy v ruke, alebo niektoré kone reagujú na tlak, keď ich nohu drží trimer / podkováč medzi svojimi nohami, alebo reagujú na nôž, rašpľu …, aby ste vedeli pracovať konkrétnym elementom, ktorý vyvoláva diskomfort.
Práca musí byť veľmi citlivá. Odmieňame prvú pozitívnu reakciu koňa na daný podnet a odmena je pre každého koňa iná. Kľud, alebo hra alebo prebehnutie, aby odventiloval napätie, ktoré sa v ňom nachádza. Spôsobov práce je veľmi veľa, musíme vždy hľadať, čo na toho ktorého koňa funguje. Nie vždy to nájdeme na prvý krát, treba hľadať a pracovať s tým.


Tu si ale treba uvedomiť, že majiteľ by to mal vedieť správne ohodnotiť. Pretože nikdy sa inak nedostaneme zo začarovaného kruhu, kedy je korektúra nepríjemná pre trimera / podkováča aj pre koňa. Je to o naťahovaní a je to hlavne o nebezpečí pre oboch. Ak mám nôž v ruke a kôň sa myká, nôž je veľmi ostrý a môže dôjsť k zraneniu koňa aj trimera / podkováča a reálnych je ešte mnoho iných zranení.


Častokrát robím korektúry na niekoľko krát. Vraciam sa ku koňovi po pár dňoch, pretože sme zvládli dve predné nohy a vrátime sa dorobiť zadné nohy a rôzne inak rozložené situácie, aby sme vytvorili čo najviac pohodlia pre koňa. Ja viem vyriešiť kopytá oveľa rýchlejšie, ako trvá vyriešenie zlomeného zvieraťa. To potrebuje naozaj veľa času, aby pochopilo a spracovalo čo sa s ním deje a pochopilo, že to čo bolo nepríjemné a neprípustné, to, čo ho rozčuľovalo už len pri pohľade na človeka, ktorý mu šiel korektúru robiť, sa vlastne má stať niečím, čo je príjemná procedúra.“


Musíme myslieť aj na predošlé zranenia koní, choroby, ktorými si prešli. Nie vždy vieme, akú traumu kôň za sebou má.

Iné dôvody, prečo kone nechcú držať nohy, s ktorými sa Danka stretáva:
„Pracujem s koňom, ktorý mal veľmi nepríjemné kožné ochorenie, ktoré sa nachádzalo v oblasti lakťov a hrudníka. Bolo to praskajúce, mokvajúce, štípalo to, bolo to bolestivé. Ak by sme v tomto období po ňom chceli, aby vyložil nohu dopredu, bolo by to pre neho veľmi bolestivé. Samozrejme, že odmietal vyložiť nohu na stojan. A my sme ho v tomto čase ani nepoužívali. Napriek tomu v ňom aj ten jeden pokus o vyloženie nohy na stojan zostal a pamätal si, že to bolo nepríjemné a bolestivé. Teraz je už zdravý, nič mu nie je a napriek tomu toto odmieta. Ukazuje nám, že to nechce. Pomaly s ním pracujeme na tom, aby znova uvoľnene vyložil nohu. Ak vydrží pár sekúnd, stačí to. Postupne je to pol minúty, minútka a dostáva dostatok času na spracovanie situácie. Korektúru dokončím iným spôsobom. Vždy je zviera odmenené za to, že sa pokúsi spolupracovať, za tú najmenšiu snahu.


Musíme zohľadňovať bolesť. Kone s artrózou, kissing spines, žalúdočnými vredmi …, nemôžete očakávať, ani majiteľ, ani trimer / podkováč, že kôň bude schopný s vami spolupracovať rovnako, ako zdravé zviera. Musíme zohľadniť jeho bolesť, nedá sa povedať, „veď musí vydržať“. Nemusí.

Ak sa dajú robiť korektúry u takýchto koní napríklad s nohou, ak je len pri zemi, tak to robím brúskou tak, aby som mu nemusela veľmi dvíhať nohy, záleží od toho, aký problém zviera má.
V extrémnych prípadoch odporúčam aby sa majiteľ poradil s veterinárom ohľadom možnosti sedatív a liekov od bolesti pred korektúrou, aby zviera bolesť pohybového aparátu zvládlo lepšie.

Najdôležitejším faktorom v tomto je čas. Tzn., pokiaľ viem, že pracujem s takýmto zvieraťom, vopred si na korektúru naplánujem dlhší časový interval. Viem, že kôň má problém, niečo ho bolí. Ďalšou vecou je, že majiteľ by si mal koňa pred korektúrou pripraviť, uvoľniť nohy, uvoľniť krčnú chrbticu, pretože stuhnuté zviera nebude držať nohy rovnako, ako zviera, ktoré je mierne rozpohybované. Uvoľnenie zvieraťa vôbec nemusí trvať dlho. Stačí približne 15 minút na to, aby sme si ten základ spravili (závisí od koňa … ). Pokiaľ mi zviera neprivedú uvoľnené a musím to robiť ja, malo by to byť zohľadnené vo finančnej odmene. Pretože robím vlastne prácu navyše. „