Zvieratá, samozrejme, radi jedia to, čo im chutí viac. „Chutnosť“ je teda ďalší parameter, ktorý zohráva úlohu vo všetkom okolo pastvín a rastlín. Nezabúdajte ale, že to, že je niečo chutné, ešte neznamená, že je to dobré. Niektoré chutné rastliny obsahujú príliš veľa cukrov/škrobov.
Chutnosť rastlín ovplyvňuje veľa faktorov. Denná doba vplýva na množstvo cukrov v rastlinách. S pribúdajúcim dňom pribúda aj cukor. Poobede a na večer je ho najviac a rastliny sú najchutnejšie. Vplyv majú aj aktuálne teploty, ako sme si popísali v minulom článku. Podobným spôsobom vplývajú aj ročné obdobia. Jednotlivé rastliny „vrcholia“ v rôznom čase. Preto aj chutnosť jednotlivých rastlín v rôznom stave rastu, sa líši. Dôležitú úlohu hrá aj predošlá skúsenosť konkrétneho koňa. Každý kôň má svoje preferencie, ktoré sa začínajú rozvíjať už na pastve pri matke. A samozrejme zásadnú úlohu hrá to, ako veľmi je kôň hladný. Hladný kôň sa snaží čo najskôr si naplniť žalúdok, takže nie je až taký prieberčivý. Keď je základná potreba uspokojená, hľadá si na pastvine rastliny, ktoré mu chutia viac.
Toto je hlavným dôvodom prečo na pastvinách vznikajú vypasené a menej, alebo skoro vôbec nevypasené miesta. Najprv miznú chutné rastliny a ostatné sú ignorované. Môžu byť síce v zmysle pastvy kvalitné, ale momentálne koňom chutí niečo iné viac. Pokiaľ čakáte, kým kone vypasú aj tieto rastliny, môže sa stať, že sa budú snažiť chutnejšie rastliny spásať až ku koreňom, čo im neprospieva, môžu uhynúť alebo ich zotavenie bude náročnejšie. Musíte dobre zvážiť manažment pastviny, aby ste dali kone včas preč (k tomu sa ešte dostaneme). Pokiaľ bude pastvina nadmerne spásaná, prežijú len rastliny, ktoré sa s týmto spôsobom spásania dokážu vyrovnať a vy strácate diverzitu. Prihliadajte na aktuálne podmienky pre rast trávy. V horúčavách alebo chladných dňoch, rozhodne nenechajte spásať trávu až na korienky, ťažšie sa bude spamätávať a môžete nechtiac poskytnúť výhodu burine.
Divoké kone uprednostňovali pastvu na nízkoenergetických rastlinách s vysokým obsahom vlákniny, pretože chutnejšie rastliny bolo náročnejšie nájsť. Základnou potrebou je plný žalúdok a skôr sa spoliehajú na to, že tráviaci systém extrahuje živiny. Udržanie tráviaceho traktu optimálne naplneného zabezpečí tlmenie kyseliny. Samozrejme, ani príliš plný žalúdok nie je vhodný, pretože útek pred predátormi by bol náročnejší.
Fázy rastu a lepšie pochopenie cukru/škrobu
Rastliny majú tri stupne rastu. V prvom štádiu v prípade tráv rastlina narastie do výšky cca 5 cm (cca pretože výška sa mierne líši vzhľadom na konečnú výšku rastliny). Podstatný poznatok: ak sú rastliny redukované pod 5 cm, nemajú dostatok listovej plochy na to, aby mohli využiť vlhkosť z dažďa a rosy a nedokážu ani zachytiť dostatok slnečného svetla, aby toto všetko dokázali premeniť na rast. Pokiaľ necháte pastvinu nadmerne spásať, rastliny môžu uhynúť. Nezvládajú pastevný tlak a nedokážu rásť. Zároveň nízka tráva, ktorá sa snaží rásť, má relatívne vyššiu hodnotu cukru/škrobu, pretože rastlina si tieto živiny ukladá a čaká na príležitosť opätovného rastu. A všetko ukladá v základni – v spodnej časti. Táto tráva môže byť nebezpečná pre tučné kone a kone so sklonom k laminitíde. Kone dokážu perfektne odhrýzať aj takúto drobnú trávu.
V druhom štádiu rastu sa rastliny predlžujú. Využívajú uložené cukry/škroby a vytvárajú viac stoniek a listov. Zväčšuje sa plocha, ktorá je k dispozícií na fotosyntézu. V tejto fáze majú rastliny zvyčajne 5 – 20 cm. V tomto čase rastliny využívajú uložený cukor/škrob a najlepšie sa vyrovnávajú s tlakom na pastve. Optimálna výška rastlín pre spásanie je 15 – 20 cm. V tejto fáze je tráva pre kone bezpečnejšia. Nebezpečný cukor/škrob je v základni rastliny a kone spásajú zvyšok rastliny, pretože jej je dostatok.
V treťom štádiu sa rastlina reprodukuje. Akonáhle má dva alebo tri listy s optimálnou dĺžkou, začne maximalizovať svoju produkciu energie prostredníctvom fotosyntézy a začína sa reprodukovať. Všeobecne je to vtedy, keď sú rastliny vyššie ako 20 cm. Vytvárajú sa semená a rastový bod sa zo základne presúva práve do miest, kde sa vytvára semeno (a tam sa presúva všetko cukor/škrob). Zastaví sa rast v stonke alebo listoch a rastlina sa sústredí na produkciu semien. V tomto čase sa tradične vyrába seno. Nie je to však najlepší čas pre výrobu sena pre kone, hlavne pre tie, ktoré pracujú menej, alebo majú problémy s obezitou (atď.), pretože toto seno obsahuje priveľa cukru. Ideálne by sa malo seno robiť v čase tesne pred tým, ako sa cukor/škrob presúva smerom nahor. Pasenie koní na takejto pastvine môže byť z hľadiska príjmu cukru tiež nebezpečné. Závisí to na tom, či sa semená práve vytvorili, alebo či už majú spadnúť. Ak sa práve sformovali, kôň bude prijímať príliš veľa cukru pri spásaní najvyššej časti rastliny. Po spadnutí semien zostáva dlhá časť obsahujúca viac vlákniny, hladina cukru postupne klesá a rastliny sú bezpečnejšie na spásanie.
Niekedy je potrebné nechať pastvinu dôjsť do konečného štádia, pretože spadnutie semien zabezpečí ďalšie rozmnožovanie rastlín. Ale aj takáto pastvina má svoje výhody. Takýmto spôsobom si pripravíte na zimu tzv. „stojace seno“, ale o tom si povieme neskôr.
V skratke
Ideálne je, ak pastvina zostáva v druhom štádiu (rast) čo najdlhšie. Kone je vhodné dať z pastviny preč, ak výška rastlín klesne pod 8 – 5 cm, tesne predtým, ako sa rastliny vracajú do prvého štádia. Spásanie môžete umožniť znova, keď pastvina dosiahne výšku 15 – 20 cm, ešte predtým, ako sa dostane do tretieho, reprodukčného štádia. Nezabúdajte ani na obdobia, kedy pastviny vôbec nerastú, a to, keď je príliš chladno alebo teplo. Čas, ktorý pastvina potrebuje na zotavenie a odpočinok sa líši vzhľadom na podnebie, ročné obdobie a druh rastlín. Niekedy je pre budúce použitie pastvín lepšie nechať pastviny oddýchnuť aj napriek tomu, že kone budú musieť vydržať chvíľu na sene. Zabezpečíte tak kvalitnejšiu a s rozvojom pastviny aj postupne stále dlhšiu pastvu.