Prišla jar 2019. Minulý rok sme kúpili ďalší pozemok a konečne nám ho družstvo vrátilo. Ďalšia fáza realizácie našich plánov konečne mohla začať.
Prvý bol plán na zväčšenie ohrady. Bol šialený. Vystihnúť počasie, aby bager, ktorý mal zatláčať koly, mohol na pole a nezničil ho. Zároveň pôda musela byť ešte dostatočne mäkká, aby sa dali koly bez problémov zatlačiť do zeme. Dať dolu pletivo z tej strany ohrady, ktorá sa zväčšovala a upevniť ho na nové koly. Rozobrať na tej istej strane elektrický ohradník a presunúť ho pred nové pletivo. Všetko stihnúť za jeden deň. Zvládli sme to a kone zvedavo skúmali novú oblasť. Staré koly sme zatiaľ nechali na mieste, pretože jamy po nich treba dôsledne zasypať, aby sa kone nezranili.
Hlavná ohrada bola hotová, celkový priestor 1,3 hektára a konečne priestor na vytvorenie pastvín. Popri novom plote zostala ulička, aby kone mohli chodiť dookola celého pozemku, dolu pri senníku širší priestor, aby sa dalo bez problémov doviezť seno. Medzi pastvinami sme vytvorili ďalšie uličky, aby mali na výber viac možností pohybovania sa po výbehu. Tento rok sa zatiaľ s pastvinami nič viac nedialo, pôda si potrebovala po predošlom obhospodarovaní oddýchnuť. Kone sme ich nechali spásať v čase, keď bolo dosť sucho, aby pôde viac neublížili.
Našťastie neboli úplne bez pastvy, mohli zatiaľ využívať sad pri výbehu.
Popri plote od cesty a čiastočne pri novej strane ohrady (po pastvinu) sme vysadili bresty. Mali by byť dosť odolné voči suchu a vetru a snáď časom vyrastú v krásny živý plot, ktorý spríjemní prostredie vytvorením lepšej klímy, tieňom v horúcich dňoch, zadrží prach a burinu z polí.
Po zablatenej zime sme sa pokúsili spraviť drenáže okolo prístreškov. Fungovali, ale len na chvíľu. Svah, po ktorom steká voda a čo je horšie, blato, ktoré ich postupne zalialo.
Vedľa malej jazdiarne vznikol priestor pre budúcu „veľkú“ (cca 20 x 40 m) jazdiareň. Prvým krokom boli terénne úpravy. Vzhľadom na mierny svah, z jednej strany sa odoberalo a na druhej strane sa navážalo. Najbližší rok bude stáť, aby zem dostatočne sadla.
Na jeseň sme poorali pastviny, snažiac sa zlikvidovať zvyšky buriny a pripraviť ich na jar na siatie. Dnes už vieme, že sme orať nemuseli. Sú aj iné, lepšie možnosti. Ale, niekedy sa človek musí naučiť na vlastných chybách.
Tento rok sa blato pri prístreškoch stalo neznesiteľným, pretože kal sa s ním pôsobením konských kopýt zmiešal. Práca okolo koní bola vyčerpávajúca. A tak vznikol nový plán. Nový prístrešok so spevneným povrchom.