Na jar 2020 som na malej jazdiarni vytvorila „záhradku“. Jarné kvety, ktoré kvitnú v tom najlepšom čase, kedy je človek unavený z boja s blatom a sychravou zimou a pohľad na ne je nie len krásny, ale aj ako prísľub lepšej budúcnosti. Druhú časť tvoria bylinky – levanduľa, mäta, medovka, echinacea – ktoré zvládajú náročné podmienky na kopci (veľa slnka, sucho, vietor) a zároveň krásne voňajú a chutia (koňom aj nám). Využila som priestor, ktorý „vypadával“ z pravouhlého pracovného priestoru a rástla tam len burina. Síce som si pridala robotu, ale je to tam krásne a príjemné.
Plán na nový prístrešok sa komplikoval. Najprv nepršalo a dalo by sa robiť, ale dodávateľ stále nemal materiál, ktorým sme chceli spevniť povrch. Potom zasa pršalo a nedalo sa s ničím pohnúť. Keď konečne zas všetko vyschlo, zas nebol materiál na povrch. A tak dokola. Nakoniec sme začali stavať opačne. Najprv prístrešok a dúfali sme, že povrch sa nám podarí upraviť neskôr. Rozhodli sme sa „potiahnuť“ strechu senníka, čím vznikla úspora nákladov na stavbu a zároveň sa uľahčilo dopĺňanie sena. Na strechu sme ale nedávali plechové „škridle“ pretože keď prší, dosť „rachotia“.
Kým sa staval prístrešok, vysadila som na odkopaný svah levanduľu a echinaceiu. Naše kone levanduľu milujú, tak prečo im ju nedopriať. Spracovanú levanduľu používame v olejoch, čajoch a pri varení. V zime nie je nič lepšie, ako echinacea v čaji, pre nás aj pre kone. A ešte jedno plus, pohľad na tieto bylinky je nádherný. Časom by sme nad bylinky chceli sadiť ovocné stromy.
Prístrešok bol hotový a my sme s radosťou „sťahovali“ kone. Pred starými prístreškami bolo ešte stále blato a tým, že tadiaľ kone prechádzali, sa situácia nezlepšovala. Všetci sme sa tešili, ale naša radosť vydržala len do začiatku jesene. Pred postavením prístrešku sme vyrovnávali povrch, a tak voda nepretekala ďalej, ako predtým, ale stiekla do prístrešku a držala sa tam. Čoskoro tam bolo rovnaké blato ako pred starými prístreškami, ale tentokrát priamo v prístrešku. A tak sa kone sťahovali zasa späť, do starých prístreškov, kde sa v medzičase situácia zlepšila. Samozrejme, len dočasne.
Začali sme hľadať iné alternatívy povrchu do nového prístrešku. Ako som spomínala, prvá časť bagrovania prebehla ešte minulú jeseň. Teraz bolo všetko vybavené a naplánované, už len aby bolo vhodné počasie. Na konci októbra konečne prišlo pár dní, počas ktorých malý bager vyvážal blato, kopal aby sme mohli spraviť drenáž, autá vozili štrk a piesok a vyvážali prebytočnú zeminu na jazdiareň, ktorá ešte stále „sadala“. Jama zasypaná dvoma frakciami štrku, dobre užabovaná. Potom prišla zábavnejšia časť. Upršaný piatok a ja som skladala puzzle. Skladala som časti podlahy, ecorasater, aby sme na druhý deň mohli zasýpať štrkom. V prístrešku to bolo fajn, ale v častiach okolo neho, v tom daždi, už to nebola až taká výhra. Ale keď sa stmievalo, bolo hotovo.
1. novembra bol konečne povrch hotový a kone sa vrátili späť, do sucha. Kone v suchu a naša práca oveľa, oveľa jednoduchšia. A to je základ všetkého, ale o tom si povieme viac neskôr.
Na jar sme pobránili a zasiali pastviny. Kone tam dočasne nemali prístup. Až v lete, keď bola zem dostatočne suchá, aby nezničili mladé rastlinky a nerozbili pôdu. Samozrejme okrem zasiatej trávy rástla ešte aj burina, preto sme čo najskôr, ako sa dalo, pastviny kosili.
Okrem toho bolo treba udržiavať mini živý plot, priestor medzi pletivom a elektrickým ohradníkom, priestor za pletivom v oblastiach pri kríkoch, ktoré sa postupne snažili dostať do výbehu, malú záhradku na jazdiarni, samotnú jazdiareň … práca nikdy nekončí.
Za tieto tri roky sme otestovali veľa vecí, týkajúcich snáď každej oblasti života s koňmi. Už vieme spraviť veci lepšie, jednoduchšie, efektívnejšie. Doteraz sme si hovorili, že keď spravíme ešte toto a toto, budú mať kone aj my všetko, čo potrebujeme. Tento rok nie. Tento rok sme si rovno povedali, čo v roku 2021 chceme spraviť. Nevieme síce, koľko z toho sa nám podarí (financie a čas), ale dúfame, že väčšina a samozrejme začneme podľa priorít. Predbežné plány sú:
- Ďalšia pastvina – štvrtá. (Prezradím, že tá je už ohradená!)
- Spevniť povrch pre staré prístrešky, ktoré sa dajú využiť v prípade potreby oddelenia koňa, alebo ak by na návštevu prišiel náš konský „deduško“ s kamoškou. Zároveň ide o oblasť, kadiaľ kone chodia k vode a my od bránky k prístrešku, takže snáď by sme konečne chodili „suchou“ nohou až senníku s prístreškom.
- Predeliť terajšie pastviny v strede cca 3 m širokým pásom (efektivita spásania a údržba – k tomu si povieme viac v špecifickom článku) a …
- … do týchto pásov nasadiť ovocné stromy. Snáď budú v bezpečí pred koňmi.
- Tieto 3 m široké pásy chceme využiť aj ako „zázemie“ pre sliepky, ktoré plánujeme využívať (okrem jasného využitia pre nás) ako „čistiacu, upratovaciu, antiparazitickú a hnojacu“ čatu na práve spasených pastvinách (povieme si viac v inom článku).
- „Spojazdnenie“ veľkej jazdiarne.
- A konečne viac jazdiť a pracovať s koňmi.
Takto vstupujeme do štvrtého roku:
