Prosím, posúďte sami, alebo nie je horsemanship ako horsemanship

Porovnajme si tri možné spôsoby spolužitia s koňmi. Rôznych spôsobov existuje veľa, ale v podstate v každom z nich nájdeme niektorý z troch základných princípov. Musíme začať nazývať veci pravými menami, poukázať na omyly a chyby. Spolužitie s koňom je otázka dôvery a dominancie. Prirodzenej dôvery a dominancie, nie vynútenej.

Namiesto dominancie a dôvery často nachádzame rôzne spôsoby tréningu koní, ktoré v skutočnosti nahrádzajú dominanciu a dôveru vytvorením akýchsi ich napodobenín. Bez nájdenia dôvery a pochopenia dominancie, zostane v očiach verejnosti veľa z toho, čo robíme s koňmi nepochopené alebo dokonca nemožné.

Tri spôsoby spolužitia s koňmi

1. Vonkajšie násilie (obrázky 1 a 2). O tomto nemusím veľa hovoriť, pretože aj nejazdiaca verejnosť sa už dopočula o škandáloch. Napriek tomu je ešte stále príliš málo známy bolestivý účinok udidiel, vrátane fraktúr čeľustných kostí, ktoré sa dejú dokonca aj na najvyššej športovej úrovni. Týmto spôsobom samozrejme nemôže byť nikdy dosiahnutá skutočná dominancia, dominancia prostredníctvom vnútornej sily, dôvery a vnútorného, duševného vzťahu. Nebudeme to viac rozoberať. Relevantné obrázky môžeme nájsť kdekoľvek (napríklad rollkur).

horsemanship 1

horsemanship 2

2. Kompletné duševné podvolenie. Na nasledujúcich stranách zobrazujú obrázky 3 – 5 ďalší zásadný rozdiel medzi tým, čo sa snažím robiť ja a tým čo je dnes, bohužiaľ, zaužívané alebo dokonca obľúbené. Vidíme ohradu, koňa, ktorý behá po jej obvode, osobu v strede a prepravník pre kone. Zastavme sa pri obrázku 3. Kôň sa pohybuje viac alebo menej presne na danej stope, pretože sa chce dostať k svojim priateľom na lúke, alebo k potrave. Tieto situácie sú označené dvoma plusovými znamienkami. Stopa, na ktorej chodí po obvode ohrady má tiež plusové znamienko, pretože na nej má kôň na začiatku práce relatívne pokoj. Človek v strede ohrady je v tejto chvíli pre koňa pomerne nezaujímavý, čo znamená, že má pridelené neutrálne znamienko, nulu. Prepravník má znamienko mínus, pre jeho skľučujúci efekt, ktorý má na koňa.

Človek v strede sa však chce dostať bližšie ku koňovi. Chce, aby bol kôň vždy blízko neho, aby ho mohol ovládať. Chce byť veľmi rýchlo dominantný, chce dokázať, že vie v čo najkratšom čase naložiť koňa do prepravníka, a tiež, pokiaľ možno čo najbezpečnejšie, ho vodiť na akékoľvek miesto.

horsemanship 3

Čo sa však dnes, bohužiaľ, tak často stáva? Pozrime sa na obrázok 4.

Človek imituje predátora a naháňa koňa. Predtým celkom pohodlná stopa na obvode ohrady sa tak stáva pre koňa veľmi nepríjemnou oblasťou. Kôň je často krát naháňaný až do vyčerpania, až kým sa úplne nevzdá. Bohužiaľ, presne takto popisuje danú situáciu relevantná literatúra, podľa ktorej sa to, nanešťastie, vykonáva aj v praxi. A často krát pod spokojným dohľadom mnohých divákov. Z pôvodne bezpečnej oblasti, stopy na obvode ohrady, sa stáva veľmi nepríjemná oblasť, a preto má dve mínusové znamienka.

Človek sa stal osobou, ktorá koňa naháňa, stal sa nepriateľom, predátorom. A do je dôvodom, prečo má tiež mínusové znamienko. Kôň, ktorý je takto naháňaný nevie, že na konci neumrie. Skutočný lov, s cieľom zabiť a zjesť, by mal presne ten istý priebeh. A aj na psychiku a vnútorný svet koňa, bude mať takéto naháňanie rovnaký efekt, ako skutočný lov. A tak je oblasť s jedným mínusovým znamienkom, oblasť, ktorú reprezentuje človek, v tomto prípade pre koňa vždy lepším riešením, ako oblasť, ktorá bola pôvodne koňom považovaná za pozitívnu (stopa na obvode ohrady), z ktorej sa, bohužiaľ, stalo miesto, kde prebieha lov, ktorý pre koňa znamená vyčerpanie a únavu (dve mínusové znamienka).

Človek sa pre koňa stáva predátorom, ako sa dočítate v mnohých knihách. Nakoniec kôň, ako posledný pokus a ako jediné východisko úniku pred lovom, vyčerpaný, prichádza k človeku. Neprichádza však preto, že by ho mal rád, alebo preto, že sa pre neho človek stal dôveryhodnou bytosťou. Prichádza preto, že všetko ostatné sa stalo viac neznesiteľné, viac nepríjemné, bolestivé, negatívne.

horsemanship 4

Toto je spôsob, ako dostať koňa do prepravníka veľmi rýchlo, pretože naháňanie a správanie sa ako predátor, zmenilo všetky iné možnosti, ktoré kôň mal na hrozivejšie, ako je samotný prepravník. V prepravníku kôň nájde konečne pokoj aspoň na chvíľu, vyčerpaný, zlomený a bez duše. Všetko to však funguje príliš dobre, takže tento jednoduchý spôsob je používaný na celom svete. Nemá však nič spoločné s pochopením koňa. Nanešťastie je to však práve tak prezentované, ako spôsob komunikácie s koňom, pochopenie jeho správania a tento spôsob je neinformovanou verejnosťou považovaný za správny. Kôň je však okradnutý o svoju slobodu.

To, čo sme si vyššie popísali je veľmi dlho zaužívaný spôsob. Z neho sa vyvinulo veľa ďalších variácií nútenia a tlaku. Dnes vidíme na mnohých prípadoch negatívny mix rôznych spôsobov vonkajšieho potláčania a vnútorného podriadenia koní. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ale princíp je vždy rovnaký. Nechať koňa slobodne rozhodnúť, ale zároveň to, čo nechceme aby robil spravíme čo najviac nepríjemným, aby prešiel na cestu, ktorú chceme aby nasledoval. Aké je tu teda slobodné rozhodnutie koňa? V tom je celý trik. Pri tomto spôsobe práce nie sú kone iba naháňané a opustené, ale aj donútené k niečomu, bité, obmedzované. Toto je nefalšované mučenie koňa, ktoré trvá dovtedy, až kým jeho duša nie je úplne mŕtva. Najstrašnejší paradox je, že už duševne mŕtvy kôň nájde až pri utláčateľovi pokojné miesto. S porozumením, pochopením, dôverou a dominanciou, to však nemá nič spoločné.

Až v priebehu budúceho desaťročia budeme schopní odhaliť a vyhodnotiť ako veľmi boli poškodené kone, jazdci a jazdectvo počas posledných desiatich rokov. A to všetko za nadšenej podpory verejnosťou uvedenou do tohto fatálneho omylu. Náznaky klamstva sa stávajú jasnými. Vyčerpaných a duševne opustených koní je príliš veľa. Rozsah nepredstaviteľných škôd nie je známy.

horsemanship 5

3. Cesta rytiera: Spolužitie a dôvera. Teraz prejdeme k obrázkom 6 a 7 a k tomu, čo považujem za jedinú správnu a hodnotnú vec. Človek na obrázku má tri plusové znamienka, pretože v úlohe pomocníka, trénera a liečiteľa, pracuje na svojich jedinečný vlastnostiach, na svojich príkladných vodcovských schopnostiach, svojej reči tela, na svojom uvedomení, až kým sa nestane vodcom, ku ktorému kôň bude chcieť prísť dobrovoľne. Nie preto, že všetko ostatné okolo pôsobilo na neho negatívne, a tak sa vzdal a podľahol. Ale jednoducho preto, že kôň chce byť v blízkosti tohto človeka. Kôň chce nasledovať tohto človeka pretože mu verí, a skutočne, dôveruje

Človek, ktorý koná týmto spôsobom prevedie koňa cez všetky prekážky a situácie, ktoré sú pre koňa zdanlivo nebezpečné, samozrejme, vrátane nakladania do prepravníka. Kôň verí, že tam, kde je tento hodnotný človek, nemôže byť žiadne nebezpečenstvo.

Tam, kde sa raz vytvorí dôvera, zostáva za každých okolností. Nakoniec kôň môže pracovať vo voľnosti na akomkoľvek mieste, dokonca aj vedľa iných koní. Pretože človek sa stane tým najpodstatnejším pre jeho svet, slobodu a rozvoj. To je základný princíp. Všetko sa točí len okolo vnútorných vlastností človeka. V minulosti to bolo ideálom cesty rytiera.

horsemanship 6

horsemanship 7

Všetko, čo zobrazujú prvé obrázky sa stane rýchlo a nevyžaduje od ľudí nič iné, iba absolútnu pozornosť. Moja cesta je zdanlivo ťažšia, ale môžete si vybrať spôsob, aký chcete.

Mojimi slovami a skúsenosťami, ako aj slovami, obrázkami a skúsenosťami Klausa Ferdinanda Hempflinga, som sa vám pokúsila predstaviť dve tváre horsemanshipu. Je na vás, ktorým spôsobom sa vydáte, čo vám vaša zodpovednosť a svedomie dovolí. Pevne verím, že tým správnym

Žiarica

Zdroj použitý na spracovanie článku: Klaus Ferdinand Hempfling: IT´S NOT I WHO SEEK THE HORSE, THE HORSE SEEKS ME

Prosím, posúďte sami, alebo nie je horsemanship ako horsemanship
19 hlasov, 5.00 priem.hodnotenie (99% skóre)