Etológia

Kôň…, inštinkty, útek, boj, prečo kone žijú v stáde, prečo to všetko vedieť? Viac »

Zásady pri práci

Kôň je vaše zrkadlo … ako ste ho vychovali, čo zo seba ste mu dali, to bude prezentovať na verejnosti. Viac »

Ponuka

Tréning koní, koní a jazdcov, semináre ... Viac »

 

Prečo kone žijú v stáde?

Kone žijú v stáde, pretože im poskytuje vyššiu šancu na prežitie, väčšiu bezpečnosť. Vďaka väčšej skupine, v ktorej majú jednotliví členovia svoje úlohy, sú skôr schopné odhaliť nebezpečenstvo a ubrániť sa mu.

Ďalším dôvodom je akési uzatváranie rodinných zväzkov. Zatiaľ čo iné zvieratá sa väčšinou stretávajú len v období ruje, kone spolu v akomsi rodinnom spoločenstve žijú minimálne rok a dlhšie.

V stáde nájdu kone priateľstvá, hru, vzájomné ošetrovanie, škrabkanie, bezpečný odpočinok.

Stádo sa pohybuje pomaly, plynulo, aby šetrilo energiu a prispôsobilo sa najslabším jedincom. Samozrejme, že kone behajú, hrajú sa a vymýšľajú, ale vždy s ohľadom na to, aby šetrili energiu pre prípad nutnosti úteku. Všimnite si, ako sa prirodzene kone v stáde pohybujú. Sú v rovnováhe. Nerovnováha je vždy na úkor predných končatín, ktoré nesú 60% váhy koňa. Tú si môžu dovoliť len v prípade nebezpečenstva, keď potrebujú skutočne rýchlo ujsť a terén a spôsob úniku si to vyžaduje.

Úlohou žrebca je chrániť stádo a pripúšťať kobyly. Nikdy to však nie je žrebec, ktorý si vyberá kobylu, ale kobyla rozhoduje o tom, či žrebca k sebe pustí, aj keď ide o najdominantnejšieho žrebca v stáde.

Niekedy sa stane, že v stáde sú dva dospelé žrebce. Vždy je jeden z nich dominantný a ten druhý podriadený. Dominantný žrebec prenecháva podriadenému žrebcovi jeho obľúbenú kobylu, ako odplatu za pomoc pri ochrane stáda. Časom sa môže stať, že podriadený žrebec zosilnie a získa dostatok skúseností na to, aby dominantného žrebca vyhnal zo stáda. To isté riskuje dominantný žrebec aj v prípade, ak si v stáde vyberie mladého žrebčeka, pri ktorom pomáha s výchovou, učí ho všetky podstatné veci.

Kobyly žijú v stáde, ale sú svojim spôsobom slobodné. Je len na nich, ako dlho v danom stáde zotrvajú a kedy sa rozhodnú presunúť do iného stáda. Je len na nich, či v období ruje pustia k sebe žrebca v danom stáde, alebo sa rozhodnú ísť na zálety niekam inam. Až tretina žriebät v stáde nepatrí biologicky žrebcovi, ktorý dané stádo chráni. Je však na kobyle, aby presvedčila žrebca o opaku, inak hrozí, že žrebec žriebä neprijme a zabije ho.

Kobyly si na párenie vyberajú silné jedince, ktoré sa im vôbec nepodobajú. Celé pripúšťanie je úplne jednoduché. Kone sa poznajú, pišťane a kopance sú len milostná hra, pri ktorej kobyla žrebcovi reálne neublíži. Žrebec presne vie, kedy je ten správny čas a skôr sa o pripustenie kobyly nebude pokúšať, bude jej len dvoriť.

Celý tento proces je dôvodom, prečo je v umelých podmienkach len 60% úspešnosť pri pripúšťaní. Nie je to síce veľký % rozdiel, v porovnaní s úspešnosťou koní žijúcich vo voľnej prírode, ale v podmienkach, ktoré majú kone v zajatí, by sa dala očakávať prakticky maximálna úspešnosť. Stačí trochu popremýšľať nie nad biológiou, ale etológiou a chovatelia by mohli byť oveľa úspešnejší.

Hlavnou „pracovnou“ náplňou kobýl je starostlivosť a výchova žriebät. Treba nájsť vhodné miesto, vhodnú potravu, vodu a pri tom vychovať všetky neposedné žriebätá. Ak sa mladý kôň nespráva podľa očakávania, resp. pokynov, kobyla ho vykáže zo stáda. Strata pohody, v podobe bezpečia stáda, o ktoré prišiel, ho presvedčí, aby poslúchal a kobyla mu dovolí vrátiť sa.

Kobyly sa väčšinou dožívajú vyššieho veku, ako žrebce, pretože ich život je relatívne pokojný. Na ochranu stáda, ktorá predstavuje najvyššie riziko, tu predsa majú žrebca.

Kone sa učia napodobňovaním. Preto je dôležité, aby mladé kone mali šancu vyrastať v stáde. Napodobňujú toho, kto si zaslúži ich dôveru, rešpekt. Toto je ďalší dôležitý fakt, ktorý vieme využiť pri tréningu koní.

Mladé kone žijú v stáde cca do 2 – 3 roku. Potom stádo postupne opúšťajú.
Kobyly môžu zostať v danom stáde, ale väčšinou sa pripájajú k stádam iným. Príroda tak prirodzene zabezpečuje čistú plemenitbu, bez príbuzenských vzťahov.

Žrebce stádo opúšťajú a častokrát sa v menšom, mládeneckom stáde, ešte pohybujú buď priamo v pôvodnom stáde, alebo v inom, ak im to dominantný žrebec toleruje, alebo v ich okolí. Snažia sa odlákať kobyly z iných stád a vytvoriť svoje vlastné stádo.

Staré kone tvoria ďalšiu skupinku v stáde. V prírode sa však nedožívajú takého veku, ako v zajatí. Akonáhle je kôň oslabený, chorobou alebo zranením, veľmi rýchlo sa stáva korisťou.

V stáde sa vytvárajú dvojice, v niektorých prípadoch trojice. Sú to veľmi úzke priateľstvá medzi koňmi, ktoré pretrvávajú v tých lepších prípadoch aj celý život. Kone spolu trávia čas, ošetrujú sa, škrabkajú, hrajú, odpočívajú. Je veľmi dôležité myslieť na to pri tvorbe „umelých stád“. Kone za svojimi priateľmi dokážu veľmi dlho smútiť.

Vodca stáda je osobnosť. Má vôľu, dôstojnosť, určité vyžarovanie, inteligenciu, vyrovnanosť, je rozvážny, silný, stabilný. Jeho pohyb je ladný, pokojný a keď to situácia vyžaduje, jasný a výrazný. Celým svojim správaním demonštruje svoju moc.

V stáde funguje prísna hierarchia. Každý kôň má svoje presne určené miesto. Ak v stáde dôjde k boju o pozíciu v našich domácich podmienkach, väčšinou boj trvá len veľmi krátko. Vo voľne žijúcich stádach kone bojujú, až kým nezaženú protivníka. Väčšina bojov vzniká kvôli ochrane kobýl, alebo pre získanie pozície vedúceho žrebca. Boje, ktoré medzi sebou vedú mladé kone, sú len hrou, cvičením. Vždy je na blízku starší kôň, ktorý vie mladé kone usmerniť.

Hierarchia jasne určuje, kto môže začať hru, vzájomné ošetrovanie a podobne. Vždy je to vyššie postavený člen. Aj v partnerskej dvojici vyvoláva aktivitu vyššie postavený kôň.

Podľa toho, ako kone medzi sebou komunikujú, správajú sa, hrajú a bojujú vieme posúdiť, na akej úrovni sa kôň nachádza. Kone na vyšších pozíciách naznačia len gestom, čo od nižšie postaveného koňa očakávajú a ten okamžite uhne z cesty, pustí ich k jedlu, bude vodcu nasledovať, hrať sa, ošetrovať… V prípadne koní na nižšej úrovni nestačia len gestá, ale dochádza často k fyzickým kontaktom, hlavne v prípade vyháňania koňa z osobného priestoru, od jedla a podobne.

Ďalšie poznatky, ktoré by sme mali vedieť preniesť do našej praxe pri práci s koňmi, či už ide o to, ako pri práci s nimi reagovať, správať sa (vodca), alebo o to, kto z nás si môže dovoliť viesť, alebo prehľadávať vrecká … Nerozprávajte sa s koňom ako s človekom, kamarátom, ale ako s koňom, partnerom. Svoju náklonnosť mu zbytočne prejavujete ako ľudia, prejavte mu ju tak, ako to pozná, konským spôsobom.

Získate partnerský vzťah, prirodzený rešpekt. Ako sa dá efektívne a príjemne pracovať s koňom, ktorý vás prirodzene nerešpektuje, nedôveruje vám? Môžete sa spoľahnúť v kritických situáciách na koňa, ktorý vám nedôveruje, je neochotný a poslúcha len zo strachu?

Ak sa pre koňa stanete partnerom, nebudete mať problém v žiadnej situácií. Či pôjde o odvádzanie koňa z výbehu, od jeho stáda, vodenie koňa v areáli, alebo mimo neho, práca na jazdiarni, či na pretekoch, alebo vonku, na vychádzkach, či kdekoľvek, kde na vás číha neznáme a množstvo strašiakov.

Prečo kone žijú v stáde?
15 hlasov, 5.00 priem.hodnotenie (99% skóre)