TERÉN

1.     Poľná cesta a pole

Poľné cesty sú veľmi vtipné záležitosti. Niektoré sú stabilné, iné vám proste zmiznú. Poľnohospodári majú svoje plány a my môžeme len hádať. Sú však určité cesty, ktoré sú stabilné a nemenné. Pri niektorých z nich to viete hneď, ako na ne vkročíte, pretože vyzerajú ako dlho používané cesty. Niektoré poľnohospodári zorajú, pretože delia pole, ale zároveň ich aj po orbe znova vytvoria, pretože sú to cesty, ktoré nájdete zakreslené na mapách (nehovorím, že sa vždy trafia presne, ale či ide 5 m vľavo alebo vpravo … hlavne, že idete). A niektoré boli len dočasné, kým bolo nenastal zber úrody.

Základné pravidlo znie, chodiť len po poľných cestách. Poľnohospodári sú na toto veľmi citliví, pretože skupinka koní im celkom slušne vie zničiť úrodu, rozdupať pole. Niekde je to tak zlé, že do poľa nesmiete vkročiť ani po tom, ako prebehol zber úrody. Ideálne je zastaviť sa na družstve, informovať sa a dohodnúť.

Predpokladám, že viete, ako ste na tom vo vašej oblasti. Pokiaľ zmizne poľná cesta, niektorí poľnohospodári akceptujú, ak sa pohybujete tesne po kraji poľa a nevadí im to. Nie sú však takí všetci a pre váš pokoj a dobré vzťahy, zistite si tieto podmienky dopredu. Tam, kde je veľa koní, určite budú poľnohospodári prísnejší. Na niektorých dedinách, hlavne ak je tam menej koní, bývajú benevolentnejší.

Ďalší dôvod, prečo nechodiť krížom cez polia (hlavne neklusať, necválať) sú hlodavce. Dieru zbadáte na poslednú chvíľu, alebo dokonca vôbec a zrazu sa pod konskou nohou pár cm prepadne zem a pravdepodobnosť úrazu je vysoká. V kroku je možnosť zranenia najnižšia.

Samozrejme platí, že povrch musí byť pre koňa vhodný.  Oráčina: ideálne nechodiť, určite nie, ak je zamrznutá. Ak musíte prejsť len pár metrov, opatrne krokom, je pre kone veľmi namáhavá. Veľmi podobne je to aj s poľom, ktoré je podiskované, ale toto nebýva tak hlboké, takže ak musíte, opatrne krokom kratšie úseky prejdete. Niekedy podiskované polia ešte pobránia, takže sú časom schodné.

S rôznymi ročnými obdobiami sa mení tvrdosť povrchu. Ak je zamrznutý, príliš tvrdý, z vychádzky býva len krokovka. Potom prichádza obdobie, kedy je pôda ešte ako „betón“, ale vrchné dva – tri cm už pomaly rozmŕzajú a máme blatové klzisko. Pred a po zamrznutí sa väčšinou polia dosť zabárajú. Poľná cesta je lepšia, lebo na nej väčšinou táto blatová fáza býva menšia. Samozrejme, závisí od oblasti, v ktorej sa nachádzate.

Jeseň/Zima/Jar: Tí, ktorí máte dovolené chodiť po kraji poľa, myslite na „budúce dni“. To znamená: Kým je blato, držte sa na cestách, do poľa nevkročte. Aj tak sa pravdepodobne zabára a je to zbytočne namáhavé. Takto si „rozbijete“ len poľnú cestu, po ktorej je možné, že sa pohybujú aj poľovníci, družstevníci a pod., takže sa „rozbíja“ tak či tak. Keď zamrzne a bude pevný podklad, môžete ísť po okraji cesty po poli. A vaše kroky budú bezpečné. Pokiaľ si pole rozbijete kopytami, po zamrznutí budete hľadať cestu. Vpadnúť do zamrznutej jamy po kopyte nie je vôbec príjemné, úrazy, natiahnutia, odreniny, pády… . Nehovoriac o situácii, kedy nasneží a tieto „krátery“ nevidno, ale snehu nie je dostatok …

Je slušné, aspoň pokiaľ ste na značených cestách (poľných, ale aj lesných), ak nádielku hnoja po svojom miláčikovi aspoň odkopnete mimo cesty, aby ju turisti nemuseli obchádzať.

2.     Lesná cesta a les

Na lesných cestičkách stretávame zvyčajne viac rôznych typov povrchov, ako na poľných. Štrk, osamelé veľké kamene, popadané konáre, trávnatý pás, lístie… . Ako jazdiť po ktorom povrchu asi viete. Takže hlavné pravidlo, ak idem po ceste, ktorú nepoznám, idem krokom. Hlavne, ak je zapadnutá lístím, alebo menšou vrstvou snehu. Neviem, čo je pod tým, neriskujem.

Rovnako ako pri poliach, myslím dopredu. Pokiaľ nastáva dažďová sezóna, snažím sa rozbíjať kopytami len jednu koľaj, aby tá druhá ostala pekne pojazdná, keď zamrzne (samozrejme, autá neovplyvníme, ale tak aspoň tam, kde sa dá).

V lese stretávate mnoho cestičiek, ktoré zrazu skončia pri krmelci, alebo sú menej zreteľné a začnú miznúť postupne (napríklad staré, už nepoužívané zvážnice). Častokrát sa ďalej vyberieme krížom cez les. Mali by ste si však dobre všímať svoje okolie, aby ste vedeli, v akom type lesa sa nachádzate. V niektorých môžete bez problémov „slalomovať“ pomedzi stromy aj klusom, ale v niektorých sa z cestičky do lesa odbočiť nedá, pretože les je plný väčších či menších kameňov v rôznych vrstvách, zoskupeniach a množstvách. V lese tiež môžete stretnúť bahniská a mini „jazierka“ pre diviakov, jamy a rôzne iné prekvapenia. Z týchto dôvodov, hlavne keď opadá lístie alebo nasneží, držte sa vyznačených ciest, alebo tých, ktoré dobre poznáte.

3.     Dedina

Ak musíte ísť cez dedinu, dodržiavajte pravidlá cestnej premávky. Kôň by mal chodiť po ceste, v smere jazdy, rovnako ako autá alebo bicykle. Čo je však najdôležitejšie, po koňoch si upratujte. Je to slušnosť voči ostatným.

Sledujte premávku okolo vás, ľudí, psov vo dvoroch (alebo tých, čo z nich ušli), aby ste vedeli včas adekvátne reagovať.

4.     Cesta

Ako bolo spomenuté vyššie, kôň by mal ísť po pravej strane, rovnako ako autá a bicykle. Držte sa vždy čo najviac na kraji cesty. Ak sa dá za krajnicou, v najlepšom prípade úplne mimo cesty.

Áno, máme svoje práva, ale veľmi dobre viete, ako „ohľaduplní“ vedia byť motoristi. Myslite na to, že absolútne nevedia, ako kôň reaguje. Máloktorí z nich dodrží dostatočne bezpečnú vzdialenosť, alebo nebodaj dokonca spomalí. Väčšinou je pre nich veľká zábava prefrčať okolo vás a do toho kričať alebo trúbiť.

Pokiaľ ste sa na ceste ocitli za tmy, šera, alebo zlého počasia, niekedy je pre vás bezpečnejšie (aj keď by sa to nemalo) ísť v protismere, pretože máte lepší prehľad o autách, ktoré sa k vám blížia. Pre takýto prípad je ideálne mať so sebou baterku, aby ste na vás vedeli auto včas upozorniť. Reflexné prvky pokladám za samozrejmé.

5.     Prieskum

Keď sa ocitneme na novom mieste, čaká nás prieskum okolia. Okrem dodržania už predošlého, je dobré mať v pohotovosti aplikáciu, ktorá vám pomôže vrátiť sa domov. Ale ešte lepšie (pretože aj mobil môže zlyhať) je stanoviť si určité pravidlá. Napríklad, skúmať len cestičky vpravo a ak na nej sú odbočky, vždy ísť len vpravo a len do prvej … pretože takto sa ľahko vrátite späť a zároveň si ľahko zapamätáte, čo ste objavili. Cestou si všímajte orientačné body a ďalšia a ďalšia vychádzka bude jasnejšia a jednoduchšia. Každý prieskum má svoje čaro, len dbajte na bezpečnosť. Kone majú celkom dobrý orientačný zmysel a veľa z nich sa vie spoľahlivo vrátiť domov. Ale ak svojho koňa ešte dobre nepoznáte, nespoliehajte sa na to. Alebo, ak koňa príliš baví prieskum nových cestičiek.

Zhrnutie

  • chodiť len po poľných cestách, nie po poliach (ak ste sa s miestnymi družstevníkmi nedohodli inak)
  • pozor na diery (viditeľné aj potenciálne) po hlodavcoch
  • prehodnocujte povrch počas jednotlivých ročných období
  • v lese pozor na povrch mimo ciest a rôzne prekvapenia ako bahniská a podobne
  • v dedine si po sebe upratovať
  • na cestách je kôň účastníkom cestnej premávky, chodí sa po pravej strane a reflexné prvky by mali byť samozrejmé
  • počas zlej viditeľnosti je lepšie mať so sebou aj baterku (ak sa inak nedá, ísť v protismere, aby ste dobre videli a vedeli baterkou upozorniť autá)
  • gps na prieskum, alebo ísť len vpravo a prvá odbočka a vpravo, všímať si orientačné body
0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Odporúčané články